5. Viera

V základoch tvojho vedomia leží Viera. Je povedané: „Každému podľa jeho viery“. Nie je to však tá viera, o ktorej hovoríme, keď premýšľame o náboženstve alebo o Bohu (a to sú, mimochodom, rôzne veci). Teda keď hovoríme o slepej viere: súc nútení v niečo veriť, keď nemáme poznanie, a keď poznanie získame, viera už pre nás nie je potrebná. Nie, hovoríme o Viere ako takej, o presvedčeniach, podvedomých stálych presvedčeniach, ktoré predchádzajú akémukoľvek poznaniu. O Viere, ktorá určuje základné zákony našej reality. A tu je dôležité si uvedomiť, že my všetci, možno bez toho, aby sme si to uvedomovali, v niečo veríme.

Niekto verí vo vedu, v to, že človek je vyvinuté zviera, niekto verí v náboženské dogmy, v „deduška na obláčiku, ktorý všetko riadi“, niekto verí v silu magického pôsobenia... Ale väčšina ľudí si bez toho, aby si to uvedomovala, jednoducho verí, že svet je taký, aký je, ako ho vidíme, cítime, meriame, a existuje nezávisle od nás, od toho, čo si o ňom myslíme, čo o ňom vieme – jednoducho je. A keď tu už nebudeme, bude stále rovnaký, len my v ňom nebudeme. To sa nazýva „objektívnou realitou“. Ale to nie je to, ako je to v skutočnosti, je to len také presvedčenie, hlboké, v detstve nevedome prijaté a návykom zakorenené presvedčenie; väčšina ľudí jednoducho verí v túto „objektívnu realitu“ takisto, ako niekto verí v „deduška na obláčiku“. Ale vec sa má tak,

že formula „každému – podľa jeho viery“ funguje v každom prípade: v čo Ty veríš, to aj dostávaš. Každá viera, ako každá pravda, sama seba potvrdzuje faktami vonkajšej reality. Každá.

Na základnej úrovni naša realita predstavuje, ako hovoria fyzici, kvantovú polievku, teda „zmes“ všetkých možných variantov reality, a len šablóna nášho vnímania, to, ako sa pozeráme na náš svet, cez akú prizmu (presvedčení a vier) ho vnímame, určuje ten konkrétny variant reality, ktorý prežívame. Áno, tieto varianty majú rôzne pravdepodobnosti uskutočnenia. Ale ako nám hovorí kvantová koncepcia QBism (Kjúbizmus), „v tvojej realite sa s najväčšou pravdepodobnosťou deje to, čomu veríš (čím si si istý) natoľko, že si ochotný staviť na to peniaze“. V tvojej realite sa deje to, v čo veríš, „každému – podľa jeho viery“, a fakty a poznatky, ktoré ich usporadúvajú, sú len následky, ktoré „vyplávajú“ z kvantovej polievky materiálnej skutočnosti podľa šablóny našej Viery.

Inými slovami, Ty budeš neustále nevedome hľadať a nachádzať potvrdenia práve toho, v čo veríš. Otázka je opäť len v tom, či tvoja Viera, tvoje presvedčenia robia Teba šťastným? Možno si pôvodne prijal svoje presvedčenia nevedome – od mamy a otca, od vychovávateľov a učiteľov, od celého svojho okolia, no teraz môžeš urobiť vedomú voľbu. Kriticky zhodnotiť plody, ktoré

dostávaš zo svojich súčasných presvedčení a náhľadov a – teraz už vedome – zvoliť si to, v čo sa Ti v skutočnosti chce veriť. Voľba Viery znamená voľbu reality a zákonov, podľa ktorých funguje.

Ten, kto sa rozhodne veriť v „objektívnu realitu“, automaticky spadá pod pôsobenie zákonov tejto reality: obmedzenosť zdrojov, nutnosť boja o ne, zákony konkurencie, v ktorých nad morálkou, etikou, Láskou a spravodlivosťou bude vždy stáť prežitie. Prežíva najsilnejší. Vždy sa však nájde niekto ešte silnejší a ten, kto má menej morálno-etických zábran. No aj ten napokon prehrá – s najsilnejším protivníkom – s nevyhnutnou smrťou. V tejto realite existuje len jediná záruka – záruka prehry, záruka smrti ako prirodzeného konca. A kým budeš neochvejne kráčať k tomuto vopred predpísanému finále, si odsúdený trpieť, báť sa a nemilovať. Alebo žiť na „liekoch proti bolesti“, snažiac sa aspoň niečím odpútať Seba od bolesti strachov a sklamaní – jedlom, sexom, zábavou, športom, umelými hrami, kurzami rôzneho druhu, tréningami, drogami, alkoholom...

A to je „objektívne“. Veď v „objektívnej realite“ je toľko vonkajších, od Teba nezávislých faktorov, že rozumný človek, ak verí v „objektívnu, nezávisle od neho existujúcu materiálnu skutočnosť“, je jednoducho povinný pociťovať strach a neustálu úzkosť z nemožnosti ich všetky ovládať. V takejto realite z definície vládne strach. Ale

človek nemôže žiť vo večnom strachu, odporuje to jeho skutočnej podstate. A tak sa musí niečím rozptyľovať...

A mnohí pred týmto strachom a utrpením utekajú „k Bohu“, k bohu, ktorý presne tak ako „objektívna realita“ existuje oddelene od Teba – taký ten „deduško na obláčiku, ktorý všetkému velí“. Ale to je ako „zlý policajt“ a „dobrý policajt“. „To isté v bledomodrom“. Teraz sa ho budeš musieť báť Ty. A neustále zisťovať, čo od Teba chce on. A tu sa objavuje množstvo náboženských egregorov, entít túžiacich priživiť sa na energii viery ľudí. Pretože Viera je zdrojom života, Viera je kanál, ktorým sa energia odovzdáva tomu, v čo veríš. A či veríš v boha, vo vedu, v tretiu svetovú alebo v prezidenta, ktorý všetkých zachráni, v podstate nemá význam. Ty dobrovoľne odovzdávaš svoju životnú energiu niečomu vonku.

To neznamená, že Boh neexistuje. Boh existuje. Boh existuje ako Najvyšší Potenciál všetkého, všetkého súcna, všetkého, čo kedy bolo, je a bude, a zároveň ako jeho Zdroj. A vo všetkých dobách boli ľudia, ktorí sa zasvätili službe tomuto Najvyššiemu Potenciálu ľudstva a Života ako celku, definujúc tento Najvyšší Potenciál ako Bezpodmienečnú Lásku, Večný Život, ktorý zvíťazil nad smrťou, Najvyšší Rozum, Najvyššiu Premúdrosť, Najvyššiu Silu a Najvyššiu Vôľu, Najvyššiu Príčinu a Zdroj všetkého a napokon Najvyššiu

Príťažlivosť v tom najvšeobecnejšom zmysle. Takýchto ľudí, ktorí sa zasvätili službe tomuto Najvyššiemu Potenciálu, nazývali svätými. A títo ľudia nadväzovali svoj vlastný nadčasový a mimonáboženský kontakt s týmto Najvyšším Potenciálom a svojou službou a Vierou obohacovali všetky alebo niektorú konkrétnu z Jeho vlastností: niekto cibril Vôľu (stojac 40 rokov v modlitbe na stĺpe alebo na skale), niekto – Silu ovládania hmoty prostredníctvom Viery („A ak bude tvoja Viera ako horčičné zrnko, povieš tomuto vrchu, aby sa pohol, a pohne sa na tvoje slovo“), niekto získaval Premúdrosť, posilňujúc Rozum a pozdvihujúc ho do Ducha, do Ducha ako Najvyššej formy vedomia. Niekto disciplinoval myseľ. Niekto pestoval Slobodu od strachov a obmedzení tela, telesných závislostí. Niekto zdokonaľoval Telo. Niekto rozširoval spektrum Duše. Niekto rozvíjal Energiu. Niekto získaval Lásku.

Áno, aj to je Viera. Ale táto Viera, zasvätená Celku, Jedinému a nedeliteľnému Súcnu, ktorá vo všetkých dobách nadväzovala svoj vlastný Živý Kontakt so Živým Nadčasovým Bohom, vkladajúc svoje dosiahnuté plody do Jedinej Pokladnice Ducha, táto Viera, Živá Viera, stvorila náš spoločný Najvyšší Potenciál, ku ktorému jedného dňa získa prístup každý, kto si to želá – a už nie podľa vlastných zásluh, ale z Najvyššej Milosti, utkanej z obetavého Súhrnného Podvihu týchto svätých ľudí, ktorý sa za celú históriu ľudstva sformoval do Obrazu Jediného Boha a Jeho Lásky k nám, Jeho Milosti ako Nášho Jediného Otca-Matky k Svojim deťom.

A táto Viera zo svojej všeobsiahlej podstaty vytvára kolektívnu realitu Najvyššieho Potenciálu, kolektívnu realitu Raja.

Každý z týchto ľudí použil svoje slabosti, svoju obmedzenosť ako štartovaciu plochu a znásoboval silu Viery a silu túžby (a túžby sú veľmi dôležité, ako uvidíme v nasledujúcej kapitole), neodvracajúc sa od vlastnej slabosti a strachov a nepokúšajúc sa zabudnúť v „liekoch proti bolesti“ ako ostatní ľudia, ale hľadiac im priamo do očí a denne konajúc čin prekročenia týchto hraníc, zasväcujúc výsledky tohto činu nie osobne sebe, ale celému Ľudstvu, Jeho Najvyššiemu Potenciálu, Tomu, čo nazývame Jediným Bohom, Jediným Otcom-Matkou, Jediným Duchom, uvedomujúc si, že všetky tieto vyššie kvality dosiahnu svoju kritickú masu nie teraz, nie v túto sekundu, ale v budúcnosti („v budúcom veku“), v akomsi kvalitatívne Novom Vedomí, Ktoré si jedného dňa uvedomí Seba ako Príčinu všetkého. Vo Vedomí Tvorcu.

A hľa, táto budúcnosť nastala. Jedného dňa – to je Teraz.

Spýtaš sa: a prečo nemožno jednoducho veriť v seba? Možno. Ale porovnaj: vieru v seba ako v oddelenú bytosť a Vieru v Seba ako v jedinečný prejav Jediného Boha, Jediného Života, ktorý zhmotnil Svoj Najvyšší Potenciál a pokračuje v Jeho rozširovaní v každom okamihu všetkými Svojimi jedinečnými

prejavmi, z ktorých každé dieťa Boha, každý tvorca svojej reality neprestajne v každom okamihu rozvíja talenty a dary, ktoré prijalo od Jediného Ducha-Otca-Matky, vnášajúc svoj každodenný vklad do zveľadenia tohto Najvyššieho Potenciálu, a na oplátku prijíma pre seba Obnovenú Verziu Jediného Najvyššieho Potenciálu, vynoseného všetkými deťmi a čiastočkami Jediného Tela v každom okamihu Jediného Teraz.

Uznaj, viera v seba ako v oddeleného nositeľa vedomia, obmedzeného svojou skúsenosťou, a Viera v Seba ako v jedinečný prejav Jediného Boha, Ktorý pojíma do Seba Jediný Najvyšší Potenciál Jediného Nadčasového Vedomia, vynoseného celým Ľudstvom, – to sú rôzne veci.

Ako teda uveriť v Seba, v Seba ako tvorcu svojej reality, seba neoddelenej od Celku, ale ako v boha a milované dieťa, jedinečný prejav Jediného Boha v tvojej jedinečnej ľudskej podobe?

Veď Viera je veľmi úzko prepojená s túžbami. Veríme v to, v čo chceme veriť. A naopak: naše túžby sú určované našimi presvedčeniami. Poďme sa pozrieť na životodarnú silu tvojich túžob.