6. Túžby

Ide o to, že na tej najzákladnejšej úrovni našej hmotnej skutočnosti, na úrovni kvantovej fyziky, teda „kvantovej polievky“ všetkých možných variantov, sa všetky častice tvoriace náš hmotný svet rodia (vynárajú sa z „kvantovej polievky“) v páre s takzvanými antičasticami (pra-hmotou). A práve tieto antičastice, majúce zápornú hmotnosť a nesúce v sebe zápornú (podľa znamienka) energiu, predstavujú fyzické vyjadrenie našich túžob. Teda všetky častice sa rodia v pároch: častica-antičastica, čo znamená, že všetko na tomto svete existuje iba v páre s túžbami, ktoré tomu zodpovedajú. A z toho plynú dva ohromujúce závery.

Prvý: všetky túžby sú už naplnené, inak to jednoducho nemôže byť, – z pohľadu kvantovej fyziky sa vo chvíli, keď sa rodí túžba (antihmota), v páre s ňou rodí aj hmota (energia), ktorá presne zodpovedá tejto túžbe. Ony jednoducho nemôžu existovať jedna bez druhej.

Druhý záver, vyplývajúci z prvého: všetko, čo je v Tvojom svete, je výsledkom Tvojich a len Tvojich túžob, nikto iný za to „nemôže“. Problém je v tom, že my, nevediac to (presnejšie, veriac v opak, že všetko sa dosahuje len ťažkou prácou), my, neveriac v túto jednoduchosť, keď sa v nás objavili nejaké túžby, sme sa obetavo vrhali ich plniť – bojujúc so

svetom, lámajúc okolnosti, míňajúc na to obrovské množstvo energie – energie, ktorá už stvorila všetko vytúžené, no svojím pachtivým dosahovaním sme túto energiu odoberali už stvorenému a mrhali ňou na zbytočné konanie, na boj – na zarábanie peňazí, na stanovenie cieľov, na zámery, vytváranie plánov a pokusy o ich uskutočnenie, organizovanie ľudí a zdrojov, na kontrolu, výkony a tak ďalej.

V dôsledku toho sme odoberali energiu túžbam, ktoré už boli v hmote uskutočnené, a ony sa doslova rozplývali v našej realite. Namiesto nich sa objavovalo množstvo zhonu, množstvo „dôležitých“ – a k ničomu nevedúcich – záležitostí, no skutočná túžba sa neuskutočnila: energia bola premárnená. To zasa plodilo množstvo protichodných túžob vnútri nášho vedomia. Znova a znova, keď sme kuli plány a zažívali sklamanie pri pokusoch ich uskutočniť, sme v sebe hromadili vnútornú únavu, hnev na tých, „ktorí nám prekážali“, vinu za „vlastné chyby“, ktorými sme si vysvetľovali, prečo to tentoraz nevyšlo, hanbu za svoju neschopnosť, strach, že sa to opäť nepodarí a tak ďalej, z čoho sa rodili celkom iné túžby, nesúvisiace s pôvodnými, pravými túžbami našej duše – túžba niečo niekomu dokazovať, túžba ospravedlniť sa, túžba potrestať Seba, túžba nemať, aby sme za to neniesli zodpovednosť, túžba leňošiť a nerobiť vôbec nič, chrániac si zvyšky energie, túžba skryť sa pred všetkými, dokonca túžba zomrieť, aby sme „zmyli hanbu“…

A tieto podvedomé (teda nami neuvedomované) túžby vstupovali do konfliktu so všetkými našimi novými začiatkami. Aj ony ako antihmota plodili sebe zodpovedajúcu hmotu: spúšťajúc v našom živote príslušné scenáre – chorôb, dlhov, nesplnených záväzkov, straty reputácie, súdneho a trestného stíhania, nátlaku moci, konfliktov, sporov, obrovského množstva emocionálnej bolesti, utrpenia a v konečnom dôsledku smrti, a my sme už museli bojovať nie o naplnenie túžob, ale o holé prežitie. A hoci sme všetky tieto procesy vo svojom živote spúšťali my sami, zdalo sa nám, že sa nás pokúša zničiť akýsi nepriateľský a nebezpečný svet. A chceli sme si vybojovať svoje, brániť sa, pomstiť sa, zničiť „nepriateľa“, hoci žiadny nepriateľ tu okrem nás samých nikdy nebol.

V dôsledku toho sa v našom vnútri, v našom vedomí, formovalo množstvo protichodných túžob, ktoré ako labuť, rak a šťuka ťahali „voz“ našej reality na rôzne strany.

Čo robiť? Treba sa naučiť porozumieť všetkým nahromadeným vnútorným rozporom a postupne očistiť svoje vedomie od deštruktívnych vzorcov správania a rozhodovania, podvedomých programov a protichodných túžob, ktoré spúšťajú programy sebazničenia a boja so Sebou samým. Treba priviesť do súladu všetkých „rakov a šťuky“ s našimi „labuťami“. A naučiť sa konečne vidieť,

že všetky túžby sú už naplnené a nevyžadujú z našej strany žiadne úsilie, a činy potrebujeme iba pre tvorbu, nie pre výkony, pretože túžba po tvorbe, po spolutvorení jedného s druhým, to sú samostatné túžby našej duše, ktoré si tiež vytvárajú všetky potrebné podmienky, aby sme sa mohli prejaviť ako tvorcovia a stvoritelia – aj to sú pravé túžby našej duše, a práve tie vyžadujú náš prejav, naše činy, a týmito túžbami sa tiež rodí zodpovedajúca energia – je to energia inšpirácie, nadšenia, tvorivého vzopätia a impulzov duše k zjednoteniu s rovnako zmýšľajúcimi, so spolutvorcami.

Preto, môj priateľ, nemusíš sa trápiť tým, že keď sú už všetky Tvoje túžby naplnené, nebudeš „mať vôbec čo robiť“. Naopak, keď prijmeš svoje túžby ako naplnené, oslobodíš sa od nutnosti zarábať, lámať realitu, kontrolovať, manipulovať druhými a pachtiť sa za výsledkami, oslobodíš sa – pre zhmotnenie pravých túžob Tvojej duše – pre Tvorbu, Lásku a Spoluprežívanie Mnohotvárnej Pravdy – Tvojho skutočného poslania, ktoré jediné nás robí šťastnými, pretože zodpovedá našej pravej podstate – a vtedy dokážeš uskutočniť svoj Najvyšší Potenciál – ako človek-tvorca, ako živý boh v tele, ako jedinečný prejav Jediného Boha, Jediného Života v Tvojej neopakovateľnej ľudskej podobe, zosobňujúc živým príkladom sen o Živote Večnom. Veď už

nebudeš mať dôvod zomierať, pretože túžba po smrti bude Tebou uzdravená a túžba po živote, Skutočnom Živote, iba zosilnie a zhmotní sa v realite Večného Bytia.

Nie je to nijaká rozprávka. Je to realita. Veď všetky Tvoje túžby sú už naplnené. Akými túžbami je stvorená Tvoja terajšia realita? Dokážeš ich rozpoznať?