3. Šťastie, vedomie a realita

F. M. Dostojevskij napísal: „Človek je nešťastný len preto, že nevie, že je šťastný. A len čo zistí, že je šťastný, hneď, v tej istej sekunde sa stane šťastným. V tom je všetko. Všetko...“. Súhlasíme s týmto tvrdením. V našom obraze sveta (a ten je podložený – tak vedecky, ako aj každodennou praxou) každý človek už má to, čo Skutočne chce (hoci o tom nemusí vedieť), a v jeho svete sa deje to, čomu Naozaj verí (verí natoľko, že je pripravený staviť na to to najcennejšie pre seba: peniaze, život, slobodu).

V tom najširšom zmysle – tvoja realita, celý tvoj materiálny svet (tvoje zdravie, tvoje financie, tvoje vzťahy, všetko, čo máš i nemáš, všetky okolnosti tvojho života, všetky udalosti a interakcie s inými ľuďmi a so svetom) – skrátka celá tvoja realita je úplne stvorená tvojím vedomím. A to nie je o tom, že „myšlienka je materiálna“ a „treba myslieť pozitívne“. Myšlienka je, samozrejme, dôležitá. No štruktúra tvojho vedomia je omnoho väčšia než len myšlienky. Pozrime sa na „budovu“ tvojho vedomia o niečo podrobnejšie, no bez zachádzania do detailov.

Podmienečne možno vyčleniť štyri „poschodia“ nášho vedomia: Viera, túžby, pocity a myšlienky. Práve to, čím sú tieto poschodia naplnené, určuje to, ako žijeme – doslova vytvára celú našu realitu. No najčastejšie

si to ani neuvedomujeme, zdá sa nám, že všetko je tak, ako je, nezávisle od nášho vedomia, a my môžeme len skúmať tento oddelene od nás existujúci, zložity svet, prispôsobovať sa mu alebo s ním bojovať. No vôbec to tak nie je. Presnejšie povedané, je to len jeden z možných variantov presvedčení, ktorý vytvára jemu zodpovedajúcu skutočnosť a buduje všetky vzťahy človeka so svetom. No môžu byť aj iné, a tie plodia celkom inú realitu.

Vlastne v tomto krátkom Sprievodcovi životom ti chceme dať víziu, ktorá Ťa vracia do pozície Tvorcu svojej reality – ktorá človeku pôvodne patrí, no my sa jej nevedome vzdávame, keď prijímame iné presvedčenia a viery, prenášajúc zodpovednosť na vonkajšie sily (na iných ľudí, na moc, na vedúcich, na okolnosti, na Boha...), a často naopak, preťahujúc zodpovednosť za iných (v podstate takých istých tvorcov) na Seba, a práve tento presun zodpovednosti nás núti trpieť a nevidieť svoje šťastie, nevidieť, že toto všetko si vo svojom živote vytvárame sami, viníme z našich neúspechov niekoho zvonku, bojíme sa vonkajších nebezpečenstiev a hrozieb (ktoré my sami vytvárame), urážame sa, hneváme sa, závidíme, zúrime... alebo naopak, cítime vinu za to, že nedokážeme urobiť šťastnými iných ľudí.

A práve to nás núti všemožne sa vykrúcať, klamať – iným i Sebe samým, snažiac sa zarobiť o čosi

viac peňazí, získať o čosi viac moci a prevahy nad inými ľuďmi. Za tým všetkým stojí len presun zodpovednosti. A dokonca aj keď toto všetko získame – peniaze, moc, úspech – nestávame sa šťastnejšími, pretože strach a závisť nás nevyhnutne ženú na ďalšiu úroveň – ďalšiu úroveň peňazí, moci, „úspechu“.

Stačí zmeniť svoje viery, od základu zmeniť svoj pohľad na svet, prijať zodpovednosť na Seba ako Tvorca svojho sveta a vrátiť zodpovednosť ostatným tvorcom za ich realitu, a všetko sa v tej chvíli zmení – zistíš, že Ty už si šťastný, pretože Ty sám tvoríš všetko vo svojom svete a niet nikoho iného, kto by bol za to zodpovedný. A tvoríš to z nejakého dôvodu, pre niečo to chceš a veríš v to. Práve preto je všetko tak. Len si si neuvedomoval, ako, čím a prečo to vytváraš, a práve táto nevedomosť Ťa robila nešťastným. No existuje šanca všetko napraviť – navrátením zodpovednosti za svoj život a svoju realitu Sebe samému, no nie na úrovni slov a činov, v zmysle: „chlap povedal – chlap urobil“ alebo „treba niesť následky za svoje skutky“, ale na úrovni samotného vedomia: tvojich vier, presvedčení, podvedomých túžob, pocitov a myšlienok.

Tvoja realita je priamym a zjavným vyjadrením toho, čím je naplnené tvoje vedomie.

Chceš vedieť, čím je naplnené tvoje vedomie – pozri sa do zrkadla svojej reality. Všetko, čo tam uvidíš – dobré i nie veľmi, príjemné i odpudzujúce, inšpirujúce i desivé – to všetko si Ty. A ak sa Ti v tomto zrkadle niečo nepáči, napraviť to môžeš jedine Ty. Ako sa Ti páči takýto obrat? Si pripravený na takéto dobrodružstvo? Veď ak to prijmeš, už nebudeš mať možnosť preniesť zodpovednosť na niekoho iného. Čaká Ťa veľká a usilovná práca na spoznávaní Seba, na skúmaní hlbín svojho vedomia. No je to zároveň tá najzaujímavejšia a najpožehnanejšia práca v celom vesmíre, vo všetkých vesmíroch. Spoznať Seba.

Spoznať Seba, nie prerábať. Vidím v Tebe dokonalú bytosť. Dokonalú Božskú bytosť, ktorá nerobí chyby, a preto nemá čo prerábať, veď táto bytosť sa jednoducho učí ovládať svoje telo, svoje Veľké Telo. Telo svojej reality. Učí sa, spoznávajúc Seba, svoju silu, svoje bezhraničné možnosti Tvorcu.

Keď vidíte, ako sa malé dieťa učí chodiť a celkovo ovládať svoje telo, svoje ruky, pokúšajúc sa dočiahnuť na obľúbenú hračku alebo chutné jedlo, a keď sa mu to nedarí, vidíte v ňom azda menej dokonalosti? Viníte ho za to? Alebo sa inšpirujete tým, že hoci zažíva určité – nevyhnutné – ťažkosti v štádiu učenia sa, neustupuje a pokračuje v nových a nových pokusoch osvojiť si túto zručnosť? A potom si osvojuje čoraz

zložitejšie a zložitejšie zručnosti. Ak teraz čítaš tento text, tak sa zdá, že Tebe sa to svojho času tiež podarilo.

Vidíme Ťa, Človek, ktorý si osvojuje zručnosti vedomého tvorenia svojej reality, ako rovnako dokonalé dieťa, ktoré neustupuje pri možných „neúspechoch“, ale znova a znova sa pokúša naučiť. A práve v tom Ti My pomáhame po celý tento čas, počas celého tvojho života, a My sme pripravení pomáhať Ti v tom aj naďalej, trpezlivo pozorujúc tvoj pokrok.

No si Ty sám pripravený vydať sa na túto cestu? Pripravený? Potom sa Hra začala. Nežiadaj od Seba hneď priveľa. Pokús sa zatiaľ uvedomiť si, čomu teraz veríš (hľadiac do zrkadla svojej reality), koho zvyčajne viníš z neúspechov, za koho si nakladáš na ramená zodpovednosť, komu si dlžný a kto je dlžný Tebe... Akým systémom vzájomných záväzkov a dlhov si stihol obrásť na svojej životnej ceste? Čo z toho máš? Robí Ťa to šťastným? Vedz: toto všetko nie je „objektívne“ a „inak sa to nedá“. To len tvoja Viera a presvedčenia Ťa nútia prijímať takéto rozhodnutia a takto konať. Nie je to zlé ani dobré. Ty tomu jednoducho veríš.