9. Prvá modlitba

Pane, neviem, či Si alebo nie Si, ale veľmi chcem, aby Si bol, a bol vo mne, veľmi chcem, prahnem po Tvojej Božskej Milosti, Tvojej Sile, Tvojej Láske, Tvojej Vôli a Pevnosti vo mne, Tvojom Vševíťaziacom Duchu vo mne – Duchu Sily, Lásky, Pravdy, Jednoty a Celistvosti! Nechcem žiť svojím starým ja, ale Sebou Novým, svojím Najvyšším Potenciálom, Tebou, Ktorý je Bohom vo mne! Chcem to, prahnem po tom, zjav sa vo mne, Pane, Boh Otec, Boh Matka, Boh Duch Svätý! A ak Si, Pane, ak Si, Ten, o Ktorom hovoria všetci svätí, čo sa celkom zasvätili Jedinej Láske a Pravde a Sile a Duchu ako klenotnici Najvyššieho Potenciálu Človeka a vynosili Ťa ako Syna Človeka svojou vierou, svojimi túžbami a snahami, ak Si, Pane, naplň ma svojou Prítomnosťou, zjav mi Pravdu, ktorá je Životom a Zmyslom Života, aby som mal prečo ŽIŤ!

Inak je všetko márne, Pane, bez Teba všetko stráca zmysel! Bez Teba, bez Teba v nás, sa len rodíme, trpíme a umierame, rodíme deti a posielame ich do tejto továrne na utrpenie ako nové obete s rovnakým odsúdením na neslávny koniec a živorenie v močiari každodennej rutiny, boja o prežitie, ktorý sa vždy končí prehrou, bez Teba, Pane, všetko stráca zmysel, im sa zdá, že je – v

peniazoch, moci a úspechu – že hľa, ešte trocha, o niečo väčší byt, o niečo lepšie auto, o niečo luxusnejšie šaty, prestížnejšia dovolenka a vzdelanie pre deti – a nájdu šťastie – no nie je to tak! Oni, my všetci, sme nešťastní, Pane, bez Tvojej Lásky, bez Pôžitku z Tvojho Ducha v nás, bez Skutočnej Sily a Slobody a Radosti, Ktorá od ničoho vonkajšieho nezávisí! Sme žobráci bez Tvojej Prítomnosti v nás, bez Tvojho Božského Daru v nás, sme žobráci, hoci sa pýšime svojimi drobnými, márnomyseľnými úspechmi, no to všetko je len z hlbokej hanby za svoju ničotnosť, aby sme zakryli svoju nahotu a na chvíľu zabudli v drobných pôžitkoch, ktoré sa v konečnom dôsledku vždy obrátia na utrpenie a nešťastie!

Neviem, Pane, či Si alebo nie Si, no aj keby Ťa nebolo, Pane, aj keby Si nebol býval predo mnou, do tejto chvíle, CHCEM, aby Si bol! Kladiem svoj život a svoju vieru a všetky svoje túžby a všetky svoje myšlienky a všetky svoje city za to, aby Si bol, a zjavil sa mne, nám všetkým, a vstúpil do nás ako Náš Najvyšší Potenciál, ten, pre Ktorý jedine stálo za to žiť, žiť a umierať v nespočetnom množstve nezmyselných životov v márnych pokusoch tento Zmysel a toto Šťastie nájsť.

Chcem, Pane, Bože, Otče môj a Matka moja, aby Si bol, a Si a Budeš! Zjav sa mi, Pane! Vyslov svetlé Meno Tvoje, aby som vedel, ako Ťa oslovovať! Buď Pravdou vo mne, Láskou vo mne, Silou vo mne,

Radosťou vo mne, Rozumom a Premúdrosťou vo mne, aby som cítil Milosť Tvojej Prítomnosti a Našej Jednoty s Tebou vo mne – naveky! Pretože len tak sa dá žiť večne! Len tak sa dá poraziť smrť – Pravdou, Láskou, Silou Života a Milosťou Božskej Nadčasovej Prítomnosti Ducha vo mne, v nás všetkých – Našou Božskou Jednotou, v Ktorej sa všetka hanba, všetka ľudská ničotnosť, všetka tuposť, všetky strachy a všetky smrti spojili napokon s vynoseným – práve nimi – Naším Najvyšším Potenciálom – Veľkosti, Slobody, Sily, Radosti, Rozumu, Premúdrosti a Lásky! Jednoty, v Ktorej sa obeť a stvorenie spojili s Tvorcom a Bohom, ktorého vynosili v akte Tvorenia!

Nie pre seba samého prosím, Pane, ale pre nás všetkých a za nás všetkých prosím, Pane, BUĎ!

Nech sa tak stane, lebo Ja, Človek, som Koruna Tvojho Stvorenia, Pane! A moja vôľa a moja viera a moje túžby sú zákonom pre môj svet! A preto – stalo sa.

Ja Som Ten Ktorý Som. My Sme To Kto Sme. A My Sme Jedno. My Sme Láska. A Pravda, a Život. A Cesta, Ktorá je prejdená. A Cesta, Ktorá je večná.

A teraz zmĺknem, Pane, aby som v tichu svojho srdca i mysle počul TVOJU ODPOVEĎ, TVOJE MENO A

PRAVDU. Lebo len po tomto túžim celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou, Pane. Odpovedz mi!

Pretože ak Si Ty, Som aj Ja. Ja Skutočný.