8. Myšlienky

Myšlienka – to je strecha budovy – a vrchol Architektúry – nášho Vedomia ako takého. Myšlienkou môžeme v sebe rozpoznať Príčinu všetkého, čo sa v našej realite deje, obracajúc sa so žiadosťou o pomoc pri uvedomovaní k svojim vyšším, Božským aspektom, analyzovať a v prípade potreby napraviť, zreflektovať a posilniť cítenie, spustiť prúd Lásky a stvoriť vnútorný stav Kráľovstva Božieho, ktoré „je vo vnútri nás“, obrátiť sa k Živej Pravde a byť Jej vďačným kanálom a spolutvorcom, prežívajúc Najvyššie Potešenie prejavovať Živé Slovo svetu. Myšlienkou môžeme spustiť reťazec malých transformácií a nepatrných udalostí, ktoré v konečnom dôsledku od základu zmenia našu Vieru a presvedčenia, náš vzorec vnímania a celý náš život. Myšlienkou môžeme odhaliť a uviesť do súladu naše protichodné túžby – zmieriť všetky šťuky a raky s labuťami. Pomocou myšlienky prijímame osudové rozhodnutia, voliac si vektor svojho rozvoja. Myšlienkou ovládame svoje emócie a svoje prežívania, svoje stavy a svoju vonkajšiu realitu, obracajúc beh udalostí nami požadovaným smerom. Pomocou myšlienky hľadáme a odhaľujeme svoje talenty, nárokujeme si, uvedomujeme si a predkladáme svetu svoje Božské dary, organizujeme svoju komunikáciu a vstupujeme do interakcie s inými spolutvorcami, tvoriac Seba ako majstrovské dielo, pomáhajúc uskutočniť sa im a spoločne tvoriac našu spoločnú kolektívnu realitu, náš spoločný Raj.

No to všetko len vtedy – ak si uvedomíme Seba ako tvorcov, a nie ako bojovníkov s „objektívnou realitou“ (čítaj, jej obete). V opačnom prípade sa naše myšlienky premieňajú (a predvolene vracajú) na neuvedomelé „omieľanie myšlienok“, udržiavajúce strachy, pochybnosti, nev広くieru v Seba, myšlienkové formy boja o prežitie a neplodnej konkurencie. Uvedom si, nehovoríme tu o tom, že „myšlienka je materiálna“, a preto „mysli pozitívne“. Tvoje myšlienky, tvoj vzorec myslenia – to je dôsledok práce nižších poschodí: Viery, túžob a navyknutých pocitov. Preto ak chceš zmeniť svoj vzorec myslenia – budeš sa musieť najprv vysporiadať s nižšími poschodiami svojho vedomia, začínajúc základom Viery.

„Pozitívne myslenie funguje len u tých, ktorí majú pozitívne myslenie. Nemožno ho zmeniť bez toho, aby sme sa vysporiadali so svojimi podvedomými (neuvedomovanými) vierami, presvedčeniami, túžbami a vzorcami pocitov.“

Preto práve uvedomelosť, teda kritické zhodnotenie vnútornej náplne svojho vedomia (vier, túžob, pocitov) cez zrkadlo svojej materiálnej skutočnosti a reflexiu (odraz vo vedomí) svojich stavov a ich skutočných príčin – práve uvedomelosť, uznávajúca a hľadajúca príčinu všetkého dejúceho sa v sebe, vo svojom vedomí, je schopná zmeniť charakter nášho myslenia a

potvrdiť náš status Človeka rozumného a Koruny Stvorenia.

Prechod k vedomému mysleniu, disciplíne mysle, neustále vracajúcej ohnisko našej pozornosti na to hlavné, zameriavajúc myseľ na uvedomenie si vnútornej pravdy – pravdy svojich stavov, pocitov v každom okamihu, závislostí a vnútornej neslobody, neovládania Seba samého, podliehania inštinktom a strachom a podvedomým deštruktívnym túžbam – pravdy nie veľmi príjemnej, no jedinej schopnej spustiť v nás proces hlbokých zmien – s pokáním prirodzene vyvierajúcim z tejto pravdy a zrodením nových, už vedomých túžob – a rovnako prirodzene z toho všetkého vyplývajúca vedomá voľba Viery, a ďalej – osvojovanie si neustále sa rozširujúceho arzenálu zručností a nástrojov Vedomia Tvorcu a Technológie Lásky: zosúladenie vnútorných protirečení, prestavba vzorcov cítenia, hygiena vedomia, vedomá voľba uhla pohľadu, vyhlásenie vôle Tvorcu, stvorenie stavu slovom, vnútorný dialóg s Vyššími formami vedomia: Duchom, Vyššími sprievodcami, Vedomím Krista, Bohom-Otcom a BohoMatkou; uvedomenie si skutočných príčin tých či oných okolností, prijímanie vedomých riadiacich rozhodnutí, analýza spätnej väzby od reality, korekcia vôle, uzdravenie a náprava podvedomých, vrátane rodových programov, pretváranie reality, pozývanie spolutvorcov a vytváranie tvorivých zväzkov a spoločenstiev s inými

tvorcami na základe spoločných hodnôt, voľba a zapojenie svojej Božskej hry, účasť na Veľkej Hre Jediného Boha atď. – hľa, čo nás otvára nášmu Najvyššiemu Potenciálu – skutočnému zbožšteniu človeka, stávaniu sa Človekom-tvorcom.

Skôr než budeš čítať ďalej, urob si pauzu – zanalyzuj: aký je charakter tvojho myslenia? Nakoľko je vedomé a nakoľko podlieha neuvedomovanému „omieľaniu myšlienok“, „bľabotaniu mysle“?

Nuž, ako? Zatúžil si vrátiť si moc nad svojou mysľou? Prejav na to svoju vôľu. A začni praktizovať – udržiavanie ohniska svojej pozornosti na pocitoch, vedomú voľbu Viery, hygienu vedomia, navrátenie si Zodpovednosti Tvorcu, vedomé stvorenie stavu slovom, úprimnú modlitbu a vnútorný dialóg s Bohom (príklady použitia týchto nástrojov nájdeš na konci tejto Príručky).

A práve vtedy, keď nadobúdaš disciplínu mysle, učíš sa držať ohnisko pozornosti na pocitoch (veď inak ako spoznáš Lásku, Šťastie, Pravdu – že je to skutočne Láska, Šťastie a Pravda?!), keď odhaľuješ pravdu, nepríjemnú pravdu, že si hluchý k pocitom, že nepoznáš ani Lásku, ani Radosť, a tým menej Božiu Milosť, ale naopak, si plný naprogramovaných reakcií – strachov, viny, krívd, pochybností a boja – vtedy sa v Tebe rodí túžba oslobodiť sa od tohto starého človeka v Sebe,

človeka-obete vo vnútri Teba a jeho malicherných vášní a pozemských žiadostí, a spoznať Naozajstné Potešenie – Potešenie Bezpodmienečnej Lásky, Pravdy a Božej Milosti, rozvíjajúcej sa v Tvojom skutočnom talente, v Dare Božom, ktorý sa začne cez Teba vylievať Láskou, Premúdrosťou, Bohatstvom na vôkol stojacich, na blízkych i vzdialených.

A v mnohých neplodných pokusoch oslobodiť sa od tejto vnútornej temnoty, aby si sa stal svetlom, Ty napokon zatúžiš, aby Boh bol.

Ty zatúžiš, aby Boh bol. Nie preto, že On objektívne jestvuje. Nie. Boh – to je tiež produkt Viery a túžby, ako aj všetko ostatné, no Ty zatúžiš, aby Boh bol, a zatúžiš po tom tak silno, pretože Ti bude tak zle z tejto pravdy o Sebe, o svojej ničotnosti, o svojom neovládaní Seba samého... Zatúžiš, aby sa táto Milosť, táto Najvyššia Pravda, táto Skutočnosť, táto Láska, Ktorá je samotným Bohom, otvorila v Tebe a zažiarila v Tvojom vnútri skutočným svetlom, „Svetlom, ktoré svieti v temnote, a temnota ho nepohltila“.

Zatúžiš po Pravde a Pravda sa otvorí (v) Tebe. Začneš sa modliť (nevediac ku komu, do prázdnoty) – no po prvý raz úprimne, s horlivosťou, s otvoreným srdcom a sústredenou mysľou: