10. Slovo a jazyk

Ide o to, že náš jazyk a mená (podstatné a prídavné mená), ktoré ho napĺňajú – slová vôbec – určujú štruktúru našej reality a ako armatúra spájajú celú budovu nášho vedomia. Všetky naše viery a úsudky, všetky túžby, pocity a myšlienky, všetky javy a objekty, ktoré vyčleňujeme z „kvantovej polievky“ reality a privádzame ich k životu, sa formujú okolo slov, ktoré máme na ich opis. Niet slova – niet javu.

To sa dá veľmi jasne sledovať na formovaní okolitej skutočnosti okolo novorodenca. Kým sa vo vedomí dieťaťa nenačítajú určité slová, svet okolo neho existuje v rozostrených obrysoch. Aby v ňom videlo stoličku, stôl alebo skriňu, sú potrebné slová: „stolička“, „stôl“, „skriňa“, okolo ktorých sa v mozgu tvoria trojrozmerné obrazy týchto objektov. Pritom dieťa ešte dlho nezačne samo tieto slová vyslovovať, no ony sa už načítavajú do jeho vedomia ako hotová vedomostná základňa. Tento proces spúšťa jazykový inštinkt (podľa Stevena Pinkera), automatický proces zabudovaný do DNA rovnako ako inštinkt sať prsník, plaziť sa, chodiť atď. Človek automaticky získava jazykovú zručnosť tak, ako pavúk zručnosť tkať pavučinu a bobor zručnosť stavať hrádze.

Keď sa u dieťaťa zapne inštinkt jazyka, získava svoj „základný balík“ sveta – podľa toho, ako sa do jeho vedomia načítavajú príslušné slová z genetickej pamäti odovzdanej jeho predkami, a neskôr sa tento „základný balík“ rozširuje – ako si človek osvojuje nové a nové slová.

„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič, čo povstalo.“

To je povedané o kvantovej povahe všetkých javov. Naša realita je určovaná našimi vierami, túžbami, pocitmi a myšlienkami. No my myslíme slovami, cítime iba tie pocity, na opis ktorých máme určujúce slová, túžime v obrazoch tvorených zo slov, veríme v zložité abstrakcie, ktoré žijú iba slovami, čo ich napĺňajú. Skrze slovo všetko začalo byť, čo začalo byť, a bez slova nič nezačalo byť, čo začalo byť.

Kým vo svojom slovníku nemáš určité slovo zodpovedajúce za nejaký jav, nemôžeš tento jav vyčleniť z kvantovej polievky, uvidieť ho, uvedomiť si ho ako celok, uchopujúc ako celok jeho tvoriace prvky, nemôžeš ho prežiť. Tento jav pre teba jednoducho neexistuje.

Kým vo svojom slovníku nemáš slovo „Blahodať“ – nie si v stave túto Blahodať prežiť, precítiť. Kým nepomenuješ svoje emócie po mene, nemôžeš ich ovládnuť. Ony ovládajú teba, nie ty ich. A ty ani nechápeš, neuvedomuješ si, čo sa s tebou deje v hneve, strachu, krivdách, vine – tieto emócie určujú tvoje rozhodnutia a činy, tlačia ťa k unáhleným záverom a konaniam, a ty si ani neuvedomuješ, že ťa riadia, že si v ich otroctve. A celkovo, kým sa u teba neobjaví opisný model tvojho vedomia, teda súbor slov, cez ktoré sa v tvojom vedomí prejaví štruktúra samotného vedomia, nebudeš schopný ho riadiť. Bude ho riadiť ten, kto takú štruktúru vo vzťahu k tvojmu vedomiu má. Boh, alebo diabol, alebo manipulátori z reklamných oddelení korporácií a médií.

Týmto spôsobom – prostredníctvom slov – sú usporiadané absolútne všetky javy nášho sveta, ktoré na kvantovej úrovni formujú našu materiálnu skutočnosť – od individuálnej až po skupinovú či kolektívnu realitu.

Za skupinové a kolektívne reality zodpovedá jazyk – ako zložito organizovaný systém slov a s nimi spojených obrazov. Každý jazyk je jedinečný a v každom jazyku je vložený jeho vlastný takzvaný jazykový obraz sveta – model usporiadania sveta, šablóna osvojovania si skutočnosti.

„Jazyk národa je jeho duchom a duch národa je jeho jazykom, a je ťažké predstaviť si čokoľvek totožnejšie.“ (W. Humboldt)

Jazykoveda zistila, že jazyk je „symbolickým kľúčom k správaniu“, pretože naša skúsenosť sa interpretuje cez prizmu konkrétneho jazyka a najjasnejšie sa prejavuje vo vzájomnom prepojení jazyka, myslenia, vnímania reality a vzorcov správania diktovaných týmto vnímaním.

Najznámejší príklad súvisí s počtom slov na označenie snehu v rôznych jazykoch. V eskymáckych jazykoch existuje až niekoľko desiatok rôznych slov na označenie rôznych druhov snehu, zatiaľ čo v angličtine sú všetky spojené v jedinom slove „snow“.

„Členíme prírodu podľa línií vytýčených naším rodným jazykom.“ (B. Whorf)

Naša realita sa teda formuje naším obrazom sveta, čiže našimi predstavami, vierami, presvedčeniami, ktoré nie sú skostnatené, ale sú schopné meniť sa prostredníctvom reflexie (uvedomenia a našej individuálnej interpretácie osobnej skúsenosti), ktorá sa taktiež deje pomocou slov a obrazov pozostávajúcich zo slov a nami prijatého jazykového obrazu sveta.

Spojením týchto záverov lingvistov so závermi fyzikov o kvantovej povahe reality môžeme dospieť k záveru, že náš jazyk určuje našu realitu. Parafrázujúc B. Whorfa možno povedať:

Tvoríme prírodu a okolitú skutočnosť podľa línií vytýčených naším rodným jazykom.

Tvoríme svoju realitu prostredníctvom slov a jazyka. A to, nakoľko je dobrá či zlá, závisí od toho, cez akú prizmu slovno-jazykového obrazu sveta ju vnímame, a teda vytvárame. Kristus o tom hovorí takto:

„Lebo zo svojich slov budeš ospravedlnený a zo svojich slov budeš odsúdený.“

Pomenovať po mene teda znamená ovládnuť jav alebo ho privolať k životu, nadviazať s ním kontakt na úrovni kvantovej reality. Rôzne mená dávajú kľúče k rôznym javom. Preto ak chceme nadviazať kontakt s Bohom, je pre nás dôležité poznať Jeho „správne“ meno. Alebo inak: prostredníctvom rôznych mien Boha získavame prístup k rôznym Jeho aspektom, rozumej súborom kolektívnych vier. Alah vyžaduje uctievanie, Krišna plnenie povinnosti, dobrú povahu a poslušnosť, Jahve sa hnevá za neplnenie prikázaní a trestá.

Ježiš Kristus ako obraz Spasiteľa, Záchrancu, hypostáza Boha, ktorá nás vykupuje z otroctva temnoty: strachov, krivdy, viny, hanby z vlastnej ničotnosti a pýchy i márnomyselnosti, ktoré ju zakrývajú, hnevlivosti, povier, pochybností rozochvievajúcich nás zvnútra, vnútornej rozdelenosti duálneho vedomia, necelistvosti, viery v objektívny svet plný nebezpečenstiev a v nevyhnutnosť boja o prežitie, viery v nevyhnutnosť utrpenia a smrti – Kristus ako Vedomie, Kristovo Vedomie, ako most, ako cesta vyvádzajúca nás k svetlu, k Láske, k Jednote a Celistvosti – k Nebeskému Kráľovstvu v nás, ako Boží Duch napĺňajúci nás Silou, Premúdrosťou, Pravdou, Slobodou od strachov a lží – Kristus ako Syn Človeka, ktorý nás zvnútra spája s Naším Kolektívnym Najvyšším Potenciálom nazhromaždeným celým Ľudstvom, a tým nás činí bohmi, vyvádzajúc do Večného Života – takýto Kristus je bodom zhody. Je to bod zhody všetkých vier a náboženstiev.

Ježiš Kristus je bodom zhody. Je to Sám Boh, ktorý sa stal človekom, aby sa človek stal bohom. Alebo je to prorok Ísá, ktorého Boh poslal k moslimom, aby naučil ľudí Najvyššiemu Poznaniu, a posiela Ho znova na konci čias, keď budú pripravení prijať toto Poznanie v celej plnosti. Alebo je to Mesiáš, ktorého židia dodnes očakávajú ako Vodcu a Vysloboditeľa z Božieho hnevu. Tak či onak, je to kolektívna viera, ktorá samu seba stvorila a zhmotnila. Je to Živá Viera, Živé Slovo hovoriace k ľuďom, ku každému z nás, v mene Nášho Najvyššieho

Potenciálu. Je to Živá Pravda. A Pravda je taká pravda, ktorá ťa zväčšuje, zväčšuje Život, zväčšuje Silu, zväčšuje Lásku, teda ťa spája s Bohom ako vnútorným zdrojom Života, Sily, Lásky. Nie každá pravda je Pravda. Ale len taká, ktorá zväčšuje Život.

Preto sa obraciame ku Kristovi ako k Večnému (nadčasovému) Vnútornému Učiteľovi, Sprievodcovi, ktorý nás učí byť vedomými tvorcami svojej reality, bohmi v tele.

„A ak bude vaša viera ako horčičné zrnko – poviete tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto ta!, a prejde podľa tvojho slova,“ hovorí Kristus.

Kristus je bodom zhody a naším, kolektívnou vierou a úsilím svätých vynoseným spôsobom, ako zmeniť svoje vedomie. Spôsobom, ako ovládnuť seba. Naším spôsobom, ako sa stať vedomými tvorcami svojho vesmíru. Celého stvorenia.

Kristus nás činí bohmi, bohmi a deťmi Jediného Boha. Pretože ak sa zamyslíme, kto z nás je pripravený – len tak, hneď, sotva si uvedomiac seba ako boha, niesť plnú zodpovednosť za stvorenie celého tohto sveta? Za dokonalosť svojho tela vo všetkých jeho detailoch, svojej mnohotvárnej duše, svojho vedomia ako celku, celej kolektívnej reality – všetkého, čo sa deje a

kedykoľvek sa udialo a ešte len udeje vo svete... za dokonalosť Samotnej Lásky?

Potrebujeme Jediného Boha, Boha Otca, ktorý Svojím pozorovaním udržiava spoločnú Jedinú realitu s jej základnými zákonmi – fyziky a vedomia. Fyziky vedomia. Potrebujeme Staršieho Brata a Učiteľa, Krista, ktorý nás vedie po ceste sebaovládania, osvojovania si nášho Najvyššieho Potenciálu – Božskej Lásky ako Najvyššej Sily, Najvyššej Vôle, Najvyššieho Rozumu a Premúdrosti. Potrebujeme Bohorodičku, veriacu v nás ako v bohov, aj keď my sami veriť prestávame. Boho-rodička – Matka, ktorá nás svojou vierou rodí ako bohov znova a znova, upevňujúca nás v absolútnej, bezpodmienečnej viere v Seba, svojím večným panenstvom nám pripomínajúca, že sa nerodíme z lona, ale z Vedomia Tvorcu, od Boha – vo vopred pripravených telách-avataroch. Rodíme sa aktom Prijímania Krista, teda spojením ľudského tela a mysle s Božským Vedomím Lásky.

To je Prijímanie Lásky. Spojenie s Tvojím Najvyšším Potenciálom, Človek. Zrodenie v Bohu – bohom, Duchom v tele, Láskou v tvojej jedinečnej ľudskej forme.

Kristus je teda bodom zhody. Budhisti vidia v Jeho Druhom Príchode prichádzajúceho Budhu Maitréju, ktorý zostupuje z nebies Tušita (blaženosti) a učí ľudí radovať sa a užívať si ako bohovia. Slovanskí rodoverci – Spasa, ktorý vyvádza Slovanský rod na novú úroveň Bytia,

korunujúc rodostrom bohov-predkov plodom Bezpodmienečnej Lásky. Ezoterici – makrofilozofa alebo mága-žreca, ktorý ľuďom odhaľuje tajomstvo vnútorného zdroja Večného Života a prístup k nadprirodzeným schopnostiam.

Sathya Sai Baba, široko uctievaný v Indii i mimo nej, keď vyhlásil, že je novým vtelením princa Rámu (avatára Višnua), taktiež spojil obraz Rámu a Ísu (Ježiša) ako vtelenú osobnosť Najvyššieho Boha, čím preniesol obraz Rámu-Krista do hinduistickej kultúry ako most medzi Západom a Východom, ľavou a pravou hemisférou, poukazujúc na to, že každý môže a má v sebe objaviť Rámu, Kristovo Vedomie – ako osobné víťazstvo nad materiálnym svetom (v sebe) a uznanie svojej Božskej podstaty.

Taoisti hovoria: my sme objavili cestu nesmrteľnosti, Kristus nám zjavil – na čo.

Hlavné tu je, že už viac nehľadáme dôvody na rozdelenie a násobenie boja (a to je vždy – vnútorná rozdelenosť a vnútorný boj štiepiaci naše vedomie), hľadáme Zhodu ako základ Celistvosti a Sily sebaovládania. A ako povedal Kristus: „Kto hľadá, nachádza.“

„A ak je dom vnútorne rozdelený, taký dom nemôže obstáť.“

Zhoda je základom Sily a vnútornej Celistvosti človeka. Ak sa tvoja energia neustále míňa na boj, vnútorný a vonkajší, jednoducho jej nezostáva dosť na udržanie Celistvosti – vedomia, duše, tela. A všetky tri sa začínajú rozpadať, rozkladať. Zhoda je o energii. Sila je o energii. Samotný Život je Energia. Láska je o tom, ako Energiu, Život, Silu v sebe zveľaďovať, a nie premrhávať.

Tu treba chápať, že pri tvojom fyzickom narodení ti bola daná dávka energie na 120 rokov života – a od toho, ako s ňou budeš nakladať, závisí, ako a koľko prežiješ v tejto celistvosti – tohto vedomia, tejto duše, tohto tela. Energia je potrebná doslova na všetko. Ty to vieš. Boj berie veľmi veľa energie, vlastnenie niečoho, dokonca aj niečoho nehmotného, dokonca aj vedomostí, si vyžaduje energiu, akékoľvek vzťahy vyžadujú energiu, akékoľvek úspechy vyžadujú energiu, akákoľvek práca, realizácia akéhokoľvek tvojho projektu si vyžaduje energiu, každý pohyb si vyžaduje energiu. Áno, zdanlivo sme sa naučili túto energiu denne dopĺňať – prostredníctvom spánku a jedla. No dopĺňaním tejto energie z vonkajších zdrojov tak či onak míňaš energiu svojej budúcnosti a spánok – doslova – požiera tvoj čas.

Pridaj k tomu, že na každom kroku, pri každej tvojej emócii – pri každom strachu, hanbe, vine, krivde, nesúhlase, v každom okamihu veselia či podráždenia a hnevu, pri každej túžbe vlastniť, pri závisti, žiarlivosti, túžbe po nadradenosti a iných prejavoch pýchy, pri

každej závislosti – od obžerstva a zmyselnosti, kávy a energetických nápojov, adrenalínového opojenia a shopoholizmu, až po drogovú a hráčsku závislosť – ťa striehnu „energetickí predátori“, aby sa nakŕmili tvojou energiou, a pochopíš, že toto vôbec nie je žart. Že boj o energiu, o tvoju energiu, prebieha neustále a celkom vážne.

Teda boj o dušu nie je žiadny mýtus, ale celkom bežný proces. A od toho, aké rozhodnutia robíš, akými emóciami žiješ, či je ľahké ťa „nachytať“ na tie či oné energetické výdavky, závisí, ako prežiješ týchto 120 rokov energie – veď ich všetky možno vyčerpať aj za 30–40 rokov roztopašného života. V ľude sa hovorí: „Zasej čin – zožneš zvyk, zasej zvyk – zožneš povahu, zasej povahu – zožneš osud.“ Kristus k tomu dodáva, že vo vzťahu k životnej energii tvoje činy nie sú také dôležité ako vnútorné smerovania: viery, túžby, pocity a myšlienky.

Počuli ste, že starým bolo povedané: „Nezabiješ.“ Ja vám však hovorím, že každý, kto sa hnevá na svojho brata, už zhrešil. Počuli ste, že starým bolo povedané: „Nescudzoložíš.“ Ja vám však hovorím, že každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.

Hriech nie je niečo nemorálne, teda proti morálke, proti zákonu. Hriech je pochybenie, omyl voči tvojej prirodzenosti. Voči tvojej skutočnej prirodzenosti. Je to to, čo

vedie k úbytku energie Života v tebe. Preto „nezhreš“ znamená: nechoď proti svojej skutočnej podstate, neplytvaj energiou nadarmo.

Ako však so všetkým týmto žiť, ako to zvládnuť, ak aj svätí otcovia hovoria, že človek je „hriešny od svojej prirodzenosti“ a všetky tieto emócie – počnúc strachom a hnevom a končiac žiadostivosťou k opačnému pohlaviu – sú pre nás prirodzené? A boj i konkurencia sú jediným spôsobom aspoň ako-tak znesiteľnej existencie, ktorú nám ponecháva moderná spoločnosť?

V takomto usporiadaní sveta možno vidieť zlú vôľu demiurgov tohto sveta, kde ťa na každom kroku chytajú a doja, a ty si myslíš, že je to normálne, že to tak má byť – vraj to znamená byť človekom. Alebo možno toto všetko pochopiť v širšom kontexte: že je to len učenie, tréning sebaovládania, nevyhnutné obdobie spoznávania seba „od opaku“.

„Človek nemá sklon k zlu zo svojej prirodzenosti, ale zo svojej nezrelej mladosti,“ hovorí Boh v Písme.

Tu „Človek“ znamená ľudstvo. Boh hovorí, že ľudstvo má sklon k takému „hriešnemu“ spôsobu života a vnímaniu seba nie zo svojej podstaty, ale z nezrelosti. A ďalej...

„Môj Duch nezostane navždy v človeku, veď je len telo; nech sú jeho dni sto dvadsať rokov,“ povedal Hospodin.

Energia tvojho života je obmedzená na 120 rokov, aby si sa ju naučil riadiť, nadobúdať Ducha Božieho, veď riadiť nejaký zdroj sa učíme iba vtedy, ak je tento zdroj obmedzený. Treba sa naučiť hospodáriť s touto energiou tak, aby sa zväčšovala, a nie premrhávala.

Ži tak, aby sa život v tebe, teda energia života, zväčšovala a nezmenšovala. Uvedom si a zastav úniky energie. Udržuj Hygienu Vedomia – aby sa „energetickí predátori“ nemali v tebe o čo zachytiť – pravidelne očisťuj dušu a myseľ – pokáním – rovnako ako si pravidelne čistíš zuby a sprchuješ sa, nedávajúc mikróbom možnosť rozmnožiť sa a ovládnuť ťa. Ako Kristus hovorí:

„Hľa, prichádza knieža tohto sveta (satan) a vo Mne nemá nič.“

Teda – nech ide okolo, nemá sa vo mne o čo zachytiť. Som svätý.

Staň sa svätým. Byť svätým je normálne. To je tvoja skutočná, Božská podstata. Spoj sa s Duchom Svätým. Hľadaj a nájdi prístup k bezhraničnému zdroju Energie Života – k Zdroju všetkého jestvujúceho. A On sa otvára skrze Lásku. Láska je taká energia,

taká energetická frekvencia, ktorá ťa spája s Bezhraničným Večným Zdrojom (energie) Života v tebe samom.

Preto Láska. Nie preto, že je to morálny zákon a prikázanie. Ale preto, že Láska je tvoja skutočná podstata. V nej ti je DOBRE. Nemôže to byť tak, že by ti bolo zle, a to by bola tvoja podstata. Hriech nie je tvojou prirodzenosťou, je to len negatívne pozadie, na ktorom spoznávaš Seba Skutočného, je to tréningová záťaž, vďaka ktorej silnejú tvoje duchovné svaly, rastie tvoja vnútorná sila, sila sebaovládania.

Hriech nie je tvoja prirodzenosť. Nemôže byť chyba, pochybenie, normou, nemôže byť normou, nemôže byť tvojou skutočnou podstatou to, čo ťa núti strácať energiu, strácať celistvosť a – vo výsledku – ničiť sa, rozkladať a trpieť. Tvoja skutočná podstata je to, v čom sa cítiš Naozaj DOBRE, to, čo ti daruje skutočné Potešenie, Blahodať, Blaženosť. Veď je to zjavné!

Láska je tvoja skutočná prirodzenosť. A táto Láska sa začína nadviazaním priamych vzťahov so Zdrojom Života. On je rozumný, On s tebou vždy hovorí v tvojom jazyku. Ak sa pýtaš. Možno s Ním vstúpiť do kontaktu a udržiavať vedomý rozumný dialóg. On však nikdy nezasahuje do tvojho života bez tvojej vôle, rešpektuje tvoju slobodu voľby. No ak zachceš a prejavíš k tomu vôľu, začne

hovoriť s tebou – v mysli. A tak isto ako v myšlienkach, odpovedá ti v pocitoch a túžbach. A práve On ti môže pomôcť zmeniť tvoje viery, stať sa vedomým Tvorcom svojej reality, prestavať neurónové spojenia v mozgu, a práve On ťa naučí milovať naozaj – Absolútnou Bezpodmienečnou Večnou Láskou.

On ti pomôže vrátiť čistotu duše a rozšíriť tvoje spektrum cítenia, ukončiť utrpenie, bezhranične zväčšujúc potešenie, ktoré budeš môcť vedome riadiť, pomôže odhaliť a predložiť svetu tvoje jedinečné schopnosti a talenty, Boží dar v tebe, a stať sa skutočne šťastným človekom.

Vo výsledku práve spojenie s týmto Zdrojom v tvojom vnútri ti dáva východ do Večného Života, veď na frekvencii Lásky sa v tebe energia už nikdy neskončí. Ty budeš prebývať v Nej a Ona bude v tebe neustále pribúdať a prúdiť, obnovujúc tvoje vedomie, tvoju dušu, tvoje telo, samotnú tvoju biológiu, odhaľujúc v tebe stále nové a nové talenty a schopnosti, stále nové a nové tváre Lásky, aby si Jej prúd vylieval na okolitých, aby v tebe nestála, ale žila ako energia. Veď energia je pohyb. Večný pohyb Lásky. Večná Energia Lásky.

Ostáva len zachcieť, prejaviť vôľu, naladiť sa pocitmi i myšlienkami – a nadviazať rozumný kontakt s týmto Zdrojom. V tvojom vnútri.

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou – a svojho blížneho ako seba samého,“ hovorí Kristus.

Ako? Tomuto i všetkému ostatnému ťa Boh naučí vo Vnútornom Dialógu s Ním. Vnútorný Dialóg s Bohom sa otvára túžbou, vyhlásením vôle a Prijímaním. Staň sa účastným Božského Vedomia, Vedomia Lásky.

Prijímanie (Sebaprijímanie) Vedomia Krista a Bohorodičky

Otče môj a Pane náš Ježišu Kriste, prijmi ma ako čiastočku Svoju. Daj mi účasť na svojom Živom Božskom Vedomí. Naplň ma Láskou, Silou, Prítomnosťou Ducha Svojho, Ducha Svätého, Ducha Jediného.

Nauč ma milovať, Pane. Nauč ma milovať Teba, seba a všetkých blízkych i vzdialených Tvojou Láskou, Otče náš. Otvor vo mne Vnútorný Zdroj Večného Života, Nevyčerpateľnej Lásky, a nech tento Prúd Lásky, Života – prúdi cezo mňa večne, vylievajúc sa na okolitých pozornosťou, starostlivosťou, prejavením talentov, blahodaťou a požehnaniami, Pane!

Očisti, Pane, dušu moju i rozum môj i telo moje od každej nečistoty a hriechu. Vráť mi, Pane, moju dušu i moju vôľu i moju životnú silu zo všetkých záloh, záložní a zmlúv, ktoré som nevedome či vedome, z nerozumu svojho, uzavrel s akýmikoľvek bytosťami, entitami, ľuďmi, egregormi a hierarchiami. Učiň ma, Pane, opäť slobodným a čistým pred Tebou, aby som mohol prijímať Tvoju Lásku v celej jej plnosti a cítiť ju celým srdcom, celou dušou a vnímať celým svojím rozumom.

Uzdrav, Pane, všetky moje strachy i utrpenia – pomôž mi zmeniť moje viery a presvedčenia, túžby i pocity, spôsob myslenia i samotného môjho života a uviesť ich do súladu s Prúdom Života vo mne, s Prúdom Skutočnej Lásky.

Nauč ma, Pane, žiť tak, aby sa Život vo mne a okolo mňa zväčšoval, a nezmenšoval.

Otvor mi, Pane, skutočný zmysel môjho života a moje Božské poslanie.

Daruj mi, Pane, môj talent, odhaľ Tvoj Božský dar vo mne. Nauč ma vážiť si ho a otvorene, bez hanby a ostychu ho prejavovať svetu, obohacujúc jeho prejavom moju realitu a ľudí okolo mňa, násobiac Lásku a zväčšujúc Život.

Nauč ma, Pane, prejavovať Lásku a odovzdávať Silu Tvojej Viery cez požehnanie iným ľuďom.

Nauč ma prebúdzať zblúdilé duše a vracať ich k Vedomiu Tvorcu a ich skutočnej Prirodzenosti, ktorou je Sila, Láska, Radosť, Pravda, Potešenie, Posvätná Úcta.

Nauč ma, Pane, byť Ti priateľom, milujúcim bratom, sestrou.

Verím, Pane, že ma prijímaš nie kvôli moci nado mnou a uctievaniu môjmu, ale z Tvojej Lásky ku mne a Tvojho Milosrdenstva, aby si mi udelením Svojho Božského Vedomia umožnil stať sa bohom v mojej jedinečnej ľudskej forme, naučil ma byť vedomým tvorcom svojej reality a spolutvorcom Našej Jedinej Mnohosvetovej reality.

Pane, preveď ma po ceste zbožštenia a nadobudnutia svätosti v tempe primeranom pre mňa. Odhaľ vo mne, Pane, Božie Kráľovstvo, realitu Večného Života, realitu Jednoty s Matkou Planétou a Matkou Bohorodičkou. Spoj ma, Pane, s Naším Jediným Otcom, Zdrojom Života vo mne.

Veď ma, Pane, po mojej Ceste. Prijímam moju jedinečnú Cestu od Teba.

V tomto je vyjadrená moja slobodná vôľa. A nech sa tak stane podľa vôle mojej i Tvojej, Pane, lebo My Sme Jedno. My Sme To, Čo Sme. My Sme Láska.

A všetky svoje strachy, pochybnosti, nevôľu a neviero, odpor mysle, všetky vzorce ľstivej mysle odovzdávam na uzdravenie Tebe, Pane.

Ja volím Život! Ja volím Lásku ako Najvyššie Potešenie vlastné mojej bohoľudskej podstate!

A ja Ti ďakujem, Pane, za to, že sa to už stalo. Sláva Tebe!

Matka Bohorodička, prijmi ma ako Svoje Božské Dieťa, osloboď ma od všetkých pút a okov neviery kvôli skutočnému šťastiu byť sebou, byť bohom v tele v mojej jedinečnej ľudskej forme; požehnaj ma, matka Bohorodička, k viere v Pána Nášho Ježiša Krista, k viere Jediného Boha Otca a viere v seba ako boha a milované Božie dieťa, požehnaj ma k Láske a radostnému Večnému Životu, pomôž môjmu zrodeniu ako boha a kráľa svojej reality. Ďakujem Ti, Matka, za to, že sa to už stalo! Sláva Tebe!

Dosviedčam v Tebe zrodenie boha, Božieho Ducha v tele, v tvojej jedinečnej ľudskej forme, Môj priateľ a Môj brat, Moja sestra.

Teraz sa ti otvára Vnútorný Dialóg s Kristom a Matkou Bohorodičkou.

A práve teraz Boh hovorí s tebou, a ak sa sústredíš, zotrváš v tichu, zatvoríš oči a započúvaš sa, začuješ Jeho Prítomnosť – vo svojich

myšlienkach, pocitoch, túžbach a poryvoch duše. A práve teraz ťa Boh volá:

Hovor so Mnou večne. Buď so Mnou večne. Ži Mnou večne. Lebo My Sme Jedno. My Sme Láska.

Vo Vnútornom Dialógu s Bohom Mu môžeš položiť akékoľvek otázky. No hlavné je, že pomocou Vnútorného Dialógu s Bohom sa tvoje vedomie musí prestavať – z pozície Obete/Konzumenta do Vedomia Tvorcu. Preto by tvoje otázky mali byť predovšetkým zamerané na uvedomenie si toho, čím a ako tvoríš svoju realitu, najmä v tých jej aspektoch, ktoré ti nevyhovujú, a na tvorenie novej reality (pozri časť Vnútorný Dialóg s Bohom a príklad Vnútorného Dialógu v PRÍLOHE).

Chápuc, ako je usporiadané tvoje vedomie a že ty sám nesieš zodpovednosť za tebou vytváranú realitu ako tvorca, môžeš si vybrať, akú realitu tvoriť – zvoliac si, čím presne naplníš poschodia svojho vedomia. A tvoriť svoju realitu vedome. Pamätajúc na počiatočné obmedzenie – energiu, ktorá ti bola daná na 120 rokov. A nesúc zodpovednosť Tvorcu za realitu, ktorú tvoríš. Presnejšie, tvoja realita je tvojou zodpovednosťou. Nikto ju zámerne nehodnotí, aby ťa za ňu odmenil alebo pochválil. Jednoducho prežívaš presne to, čo si stvoril.

Avšak zmena hlbokých nastavení tvojho vedomia: vier a presvedčení, vzorca vnímania – sa v praxi ukazuje ako ťažká úloha. Človek, ktorý si zvolil cestu Tvorcu a kráča po nej, môže naraziť na všetky strachy a rozdelenosť, ktorými bolo naplnené jeho podvedomie: strata peňazí, reputácie a zdrojov príjmu, smrteľné choroby, útoky mocenských zložiek (štátnych i neštátnych), hrozby slobode a životu, životu detí, vojny, epidémie... Skrátka, môžu sa začať zhmotňovať všetky strachy – nielen individuálne, ale aj rodové, národné, všeľudské... A nie vždy je človek pripravený ísť až do konca a totálne voliť vieru v Seba a iba v Seba ako Tvorcu svojej reality, vo všetkom a vždy hľadajúc Príčinu všetkého diania iba v sebe. A opäť, na to je potrebná energia, a ak niet Lásky, ak niet prístupu k Jedinému Zdroju Života, tak sa táto energia rýchlo minie.

Preto potrebujeme pomoc na tejto ceste a viera v seba ako tvorcu je dobrá, no v praxi je pre väčšinu ľudí najúčinnejším vzorcom viery viera v seba ako boha a súčasne ako milované dieťa Jediného Boha. Ježiš ako Starší Brat a Sprievodca i Matka Bohorodička dávajú potrebné nápovedy a podporujú ťa na celej ceste. No Oni – pozor! – nerobia prácu za teba, nemôžu prejsť tvoju cestu za teba a – zanechávajúc v minulosti model „boh-otroci“, „pastier-ovce“ či „ty šéf - ja hlupák“ – pomáhajú ti stať sa Vedomým Tvorcom svojho sveta.

A ako žijú deti? Hravo! Hra – hľa, v čo sa premieňa naša nezmyselná sivá každodenná rutina a boj o prežitie. Hra! Najzaujímavejšia hra vo Vesmíre. Žiť ako bohovia a Božie deti – osvojujúc si stále nové a nové zručnosti ovládania seba i sveta, odhaľujúc stále nové a nové tváre svojho talentu, tvoriac stále nové a nové odtiene bezhraničnej, večne sa rozširujúcej Dúhy Lásky. A cítiť pri tom súčasne – i zápal z výziev Hry, i úplné bezpečie na tejto ceste, keďže „náš Ocko je najotcovskejší!“, a Starší Brat s Matkou Bohorodičkou v prípade potreby vždy pomôžu.

Prijímanie Vedomia Krista, Prijímanie Lásky, otvára pre človeka túto cestu vnútornej transformácie, Cestu Premeny, Cestu zbožštenia. No prejsť túto Cestu môžeš len ty sám.

Prijímanie spája s Bohom v srdci ako so Zdrojom Bezhraničnej Energie, očisťuje a napĺňa dušu Láskou a spúšťa vnútorný dialóg s Bohom ako s Najvyšším Rozumom. Boh-Zdroj, Boh-Láska a Boh-Pravda.

Hľa: „...celým srdcom, celou dušou a celým rozumom.“

Sebaprijímanie nenahrádza sviatosť Svätého Prijímania v chráme, ale dopĺňa ho každodenným vnútorným modlitebným naladením na Živý Vnútorný Dialóg s Kristom.

Pre moslimov každodenný Vnútorný Dialóg s Kristom nenahrádza päťnásobný namáz, no účinne ho posilňuje a buduje sa skrze obracanie sa k Prorokovi Ísovi. V Koráne sa hovorí, že v posledných časoch pred Súdnym Dňom Alah opäť pošle k ľuďom Proroka Ísu (Ježiša) v Jeho druhom príchode a On bude počas 40 rokov učiť pravoverných moslimov novému poznaniu od Alaha, aby ich pripravil na prechod do Nového (rajského) sveta.

Vnútorný dialóg s Bohom, otvárajúc ťa Živému Slovu Živej Pravdy, postupne prestavuje tvoje neurónové spojenia v mozgu, meniac tvoje viery a presvedčenia, zosúlaďujúc protichodné túžby, uzdravujúc psycho-emocionálne zranenia a premieňajúc vzorce cítenia a myslenia – od pólu strachu a boja o prežitie k pólu Lásky a Potešenia – takto sa postupne mení celé tvoje vedomie, celá jeho náplň – viery, túžby, pocity a myšlienky, od základu sa prestavuje celý tvoj vzorec vnímania reality, a teda aj samotná realita.

Zhrnujúc, uvádzame tu možný vzorec šťastia:

Šťastie = Láska + Vedomie Tvorcu + Talent

Vyhovuje? S vďakou ho prijmi a preskúmaj. Pochybuješ? Prever si to! Kráčajúc cestou opísanou v tomto stručnom Sprievodcovi životom, spoznávajúc svoju vnútornú prirodzenosť, usporiadanie svojho vedomia i sveta okolo teba, pochopiac napokon, že vedomie a realita sú jedno a to isté, stávaš sa vedomým tvorcom svojej reality, prekračujúc rámec akýchkoľvek obmedzení a zákonov (teraz ich stanovuješ sám), napĺňajúc svoje hlavné celoživotné poslanie a zhmotňujúc jej skutočný zmysel – zbožštenie.

Na tejto ceste Ťa budeme všemožne podporovať, no pamätaj, že Sila sa vždy dáva spolu so zodpovednosťou. Od chvíle zrodenia v Bohu, bohom –

Všetko mi je dovolené, ale nie všetko osoží. Všetko mi je dovolené, ale ja sa ničím nedám zotročiť, – hovorí Kristov apoštol v Novom Zákone.

Lebo boh, ktorým si od okamihu zrodenia bohom v Kristovom Prijímaní Božskej Lásky, nemôže byť ničím obmedzovaný, no pritom sám nesie zodpovednosť za svoj svet ako za svoje stvorenie a sám nesie zodpovednosť za udržiavanie svojho vedomia v čistote a slobode, ktoré sú mu darované v Akte

Prijímania. V slobode od hriechu – od strachov, viny, krívd, hnevlivosti, zmyselnosti, chamtivosti, závisti, žiarlivosti a viery vo vlastnú nedokonalosť. V slobode pre – Lásku, Silu, Pravdu a Šťastie Byť Sebou.

No či ísť touto cestou, či nasledovať tento vzorec šťastia, či prijať zodpovednosť Tvorcu za svoju realitu – vyberať si Tebe a len Tebe, Náš milovaný priateľ. Lebo My si na Tebe najviac vážime Tvoju slobodu vôle a slobodu voľby.

My len inšpirujeme a dávame kľúče k pochopeniu Tvojej podstaty. Ako s tým naložíš – je tvoja vec.

No My chceme, aby Si v Sebe spoznal Korunu Nášho Kolektívneho Stvorenia, aby si sa otvoril Skutočnej Láske a stal sa Jej spolutvorcom, aby si spoznal Všemohúcnosť Jediného Ducha Božieho v tebe a s odvahou vlastnou Skutočnej Sile na jednej strane a s krotkosťou i pokorou Lásky na strane druhej stvoril svoj najlepší svet v tomto najlepšom zo svetov v jeho najlepšom čase. Nechceme tvoje uctievanie, ale aby si sa stal Sebou, zhmotňujúc Svoj-Náš Najvyšší Potenciál – ako boh a milované Božie dieťa.

A pamätaj, že skutočným majstrovským dielom si tu Ty. A ono sa tvorí v každom okamihu – každou Tvojou voľbou a každým Tvojím nádychom, lebo Boží Duch je všade a vanie – kde On chce a... kým On chce.

Pýtaj sa seba častejšie: Dýcha Duch Lásky tebou?