Zjavenie 4

1Potom som videl dokorán otvorené dvere do neba a ten istý hlas, ktorý predtým ku mne prehovoril a znie ako trúbenie poľnice, na mňa zasa zavolal: „Vystúp sem hore a ukážem ti, čo sa má stať v budúcnosti!“

2Vtom ma ovládol Boží Duch a videl som na nebi trón a na ňom sedieť kohosi,

3kto sa skvel ako jaspis alebo karneol. Nad trónom sa klenula smaragdovozelená dúha.

4Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na nich sedelo dvadsaťštyri starcov v bielych rúchach a so zlatými vencami na hlavách.

5Z trónu šľahali blesky a zaznievali hlasy a hromy. Pred trónom horelo sedem fakieľ, predstavujúcich sedem Božích duchov,

6a rozprestieralo sa more trblietavé ako krištáľ. Pri samom tróne a okolo trónu boli štyri živé bytosti plné očí vpredu i vzadu.

7Prvá bytosť vyzerala ako lev, druhá sa ponášala na letiaceho orla.

8A každá z tých štyroch bytostí mala šesť krídel a na nich plno očí, ktoré hľadeli von i dovnútra. Bez prestania vo dne v noci volali: „Svätý, svätý, svätý Pán, Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!“

9A zakaždým, keď tie bytosti vzdajú česť, slávu a vďaku tomu, ktorý sedí na tróne a žije na veky vekov,

10padá tých dvadsaťštyri starcov na kolená pred tým, ktorý sedí na tróne, a klaňajú sa tomu, ktorý žije na veky vekov, hádžu vence pred trón a volajú:

11„Tebe, Pane a Bože náš, patrí všetka sláva, česť i moc! Ty si stvoril všetko, z tvojej vôle všetko vzniklo i trvá.“