Filipanom 2

1Ak je vám jednota v Kristovi povzbudením a vzájomná láska potešením, ak jestvuje spoločenstvo Ducha a súcit a milosrdenstvo,

2potom buďte svorní, majte sa radi, zápaste o jednotu a porozumenie. Tým mi urobíte najväčšiu radosť.

3Nebuďte láskaví a jednomyseľní iba z vypočítavosti, nechcite žať vďačnosť a uznanie, ale dožičte ho aj iným.

4Nemyslite iba na seba a na vlastné blaho, radšej rozmýšľajte, ako prospieť iným.

5Osvojte si zmýšľanie Ježiša Krista,

6ktorý – hoci sám bol Boh – nedomáhal sa božských nárokov,

7zriekol sa slávy a moci a ochotne prijal úlohu najobyčajnejšieho človeka.

8Vo svojom ponížení sa stal poslušný až na smrť, a to smrť na kríži.

9Ale práve preto ho Boh povýšil a dal mu takú slávu,

10že sa pri jeho mene raz skloní všetko, čo je na nebi, na zemi i pod zemou a

11v úcte a na slávu Boha Otca každý vyzná, že Ježiš Kristus je Pán.

12Moji drahí, kým som bol u vás, vždy ste poslúchali moje slová. Tým skôr teraz, keď nemôžem byť s vami, sa s bázňou a chvením usilujte o záchranu svojich duší.

13Boh, ktorý pôsobí vo vás, povzbudí vašu vôľu a dá vám silu premeniť ju v činy.

14Všetko, čo robíte, robte bez reptania a pochybovania.

15Ste predsa Božie deti a váš bezúhonný a príkladný život má žiariť ako hviezdy v hustej tme vašim blúdiacim a strateným spoluobčanom a má ich privádzať k pravému životu.

16Až sa Kristus zjaví, budem šťastný, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne!

17A aj keby som mal svoje poslanie spečatiť vlastnou krvou, pre vašu obetavú vieru sa radujem.

18Aj vy majte radosť a radujte sa spolu so mnou!

19Dúfam, ak Pán bude chcieť, že budem môcť čoskoro poslať k vám Timoteja, aby som sa aj ja potešil a dozvedel sa, ako sa máte.

20Inak tu nemám nikoho, kto by sa o vás tak úprimne zaujímal.

21Všetci ostatní myslia skôr na svoje záujmy ako na záujmy Kristove.

22Ale Timoteja ste už poznali, keď mi v službe evanjelia pomáhal ako vlastný brat.

23Hneď, ako sa rozhodne, čo bude so mnou, pošlem ho k vám.

24Ale spolieham sa na Pána, že čoskoro prídem k vám aj ja osobne.

25Zatiaľ však pokladám za potrebné poslať Epafrodita. Jeho služby boli pre mňa veľmi užitočné, stál mi po boku ako brat v práci aj v boji.

26Ale teraz sa mu veľmi zacnelo po všetkých vás, najmä keď sa dopočul, že ste sa dozvedeli o tom, že bol chorý.

27A naozaj, ochorel takmer na smrť, ale Boh sa nad ním zľutoval. Ale aj mňa tým ušetril od veľkého zármutku.

28Preto som ho poslal čo najskôr k vám, aby vás osobne upokojil, a aj mňa tým zbavil veľkej starosti.

29Uvítajte ho teda čo najsrdečnejšie, ako sa na kresťanov patrí.

30Vážte si ho, veď pre Kristovo dielo vzal na seba veľké riziko a v úsilí nahradiť mi vás všetkých by sa bol vysilil takmer na smrť.