Lukáš 23

1Tu vstali všetci členovia rady a odviedli ho k rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi.

2Predniesli proti nemu obžalobu: „Tento človek, ako sme zistili, poburuje náš ľud, zakazuje odvádzať dane rímskemu cisárovi a vyhlasuje sa za Mesiáša a kráľa.“

3Tu sa ho Pilát spýtal: „Ty si kráľ Židov?“ Odpovedal mu: „Ty sám to vravíš.“

4Pilát povedal veľkňazom i zhromaždenému zástupu: „Na tomto človeku som nenašiel nič, čím by sa previnil.“

5Oni však namietali: „Svojím učením vyvoláva nepokoje v celom Judsku. Začalo sa to v Galilei a preniklo to až sem.“

6Keď to Pilát počul, spýtal sa: „Pochádza z Galiley?“

7A keď prisvedčili, hneď rozkázal zaviesť Ježiša ku kráľovi Herodesovi, lebo Galilea podliehala jeho právomoci. Herodes bol práve v Jeruzaleme a

8veľmi sa tomu zaradoval, lebo už dávno túžil Ježiša vidieť. Veľa totiž o ňom počul a dúfal, že bude svedkom nejakého zázraku.

9Dal mu mnoho otázok, ale Ježiš na ne neodpovedal.

10Zato prítomní veľkňazi a učitelia Zákona ho neprestajne osočovali.

11Herodes spolu s jeho vojakmi začal Ježiša ponižovať a vysmieval sa mu. Dal ho obliecť do slávnostných kráľovských šiat a poslal ho naspäť k Pilátovi.

12V ten deň sa Herodes s Pilátom spriatelili; dovtedy totiž vládla medzi nimi nevraživosť.

13Pilát zvolal veľkňazov, popredných mužov aj ľud

14a predniesol im tento rozsudok: „Priviedli ste mi tohto človeka a obvinili ste ho, že poburuje ľud proti Rímu. Boli ste pri tom, keď som ho vypočúval, no nemohol som ho usvedčiť z nijakého zločinu, ktorý mu pripisujete.

15Ani Herodes nie, inak by nám ho neposlal späť. Nespáchal teda nič, prečo by si zaslúžil smrť.

16A tak ho dám potrestať a potom ho prepustím.“

17[Na každý sviatok im totiž prepúšťal jedného väzňa.]

18Celý zástup však začal jednohlasne kričať: „Preč s ním! Prepusť nám Barabáša!“

19Barabáš bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.

20Pilát sa znova pokúsil presvedčiť dav, že Ježiš je nevinný, lebo ho chcel prepustiť.

21Ale ľudia ho prekričali: „Ukrižuj ho! Ukrižuj!“

22Pilát sa ešte tretí raz pokúsil presvedčiť ich: „Akého zločinu sa vlastne dopustil? Nenašiel som nijaký dôvod, pre ktorý by si zaslúžil trest smrti. Dám ho zbičovať a potom ho prepustím.“

23Ale dav sa s čoraz väčším krikom domáhal Ježišovho ukrižovania. Ich krik nakoniec tak zmohutnel,

24že sa im Pilát rozhodol vyhovieť.

25Prepustil Barabáša, muža, ktorý bol uvrhnutý do väzenia za poburovanie a vraždu, a vydal im Ježiša, aby s ním urobili, čo chcú.

26Keď Ježiša odvádzali, vojaci prinútili istého muža, aby odniesol Ježišov kríž. Bol to Šimon z Kyrény, ktorý práve prichádzal z vidieka do mesta.

27Šiel za nimi obrovský zástup a bolo v ňom mnoho žien, ktoré nariekali a oplakávali Ježiša.

28Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, plačte radšej nad sebou a nad svojimi deťmi,

29lebo prichádzajú dni, keď sa bude hovoriť: ‚Šťastné sú neplodné, šťastné sú tie, ktoré nikdy nerodili ani nepridájali!‘

30Ľudia budú prosiť vrchy: ‚Padnite na nás!‘ a kopce: ‚Prikryte nás!‘

31Lebo ak takto nakladajú so živým stromom, čo sa potom bude diať so suchým?“

32Spolu s Ježišom viedli na smrť aj dvoch zločincov.

33Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho aj tých zločincov: jedného sprava, druhého zľava.

34Ježiš sa modlil za svojich nepriateľov: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Vojaci si losovaním rozdelili jeho odev.

35Okolo stál a prizeral sa dav. Ozývali sa aj posmešky členov veľrady: „Iných zachraňoval, tak nech teraz zachráni sám seba, ak je naozaj Mesiáš, ktorého si vyvolil Boh.“

36Aj vojaci sa mu posmievali a ponúkali ho octom.

37Pokrikovali naňho: „Ak si židovský kráľ, zachráň sa!“

38Nad hlavu mu pripevnili nápis v gréčtine, latinčine a hebrejčine: TOTO JE KRÁĽ ŽIDOV.

39Aj jeden z ukrižovaných zločincov na Ježiša zaútočil slovami: „Čo si to za Mesiáša? Ak ním si, zachráň seba i nás!“

40Ale ten druhý ho okríkol: „Ani vo chvíli smrti sa nebojíš Boha? Veď si odsúdený k tomu istému trestu!

41My si však takýto trest zaslúžime, ale tento človek nespáchal nič zlé a trpí nevinne.“

42Potom oslovil Ježiša: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“

43Ježiš mu odpovedal: „Dávam ti svoj sľub, že dnes budeš so mnou v raji.“

44Okolo poludnia odrazu nastala tma a trvala v celej zemi až do tretej poobede.

45Slnko sa zatmelo a chrámová opona roztrhla napoly.

46Ježiš nahlas zvolal: „Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha!“ Po týchto slovách naposledy vydýchol.

47Keď rímsky stotník, videl, čo sa stalo, vzdal česť Bohu a povedal: „Tento človek bol určite spravodlivý.“

48A zástupy, ktoré sa prizerali tejto scéne a videli, čo sa stalo, bili sa do pŕs a odchádzali.

49Ježišovi priatelia a ženy, čo prišli za ním z Galiley stáli opodiaľ a na všetko sa pozerali.

50Jeden z členov veľrady, Jozef, čestný a šľachetný človek,

51ktorý pochádzal z judského mesta Arimatea, nesúhlasil s postupom a rozsudkom ostatných. Patril k tým, ktorí očakávali príchod Božieho kráľovstva.

52Ten teraz zašiel za Pilátom a vyžiadal si Ježišovo mŕtve telo.

53Sňal ho z kríža, zavinul do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale, kde ešte nik nebol pochovaný.

54Bolo to v piatok večer, v deň, keď sa robili prípravy na sobotu.

55Ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley, boli pri pochovávaní Ježišovho tela a videli jeho hrob.

56Potom sa vrátili domov a pripravili vonné masti a oleje, ktorými ho chceli natrieť. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania sviatočný odpočinok.