2 Korinťanom 6

1Ako Boží služobníci vás naliehavo prosíme: nepremárnite milosť, ktorú ste prijali od Boha!

2Veď Boh hovorí: „V čase milosti som vypočul tvoju modlitbu a v deň záchrany som ti pomohol.“ Hovorím vám, že teraz je čas milosti, dnes je deň záchrany.

3Nikomu nedávame žiadny dôvod na pohoršenie, aby naša služba nebola spochybnená.

4Vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci: vo veľkej vytrvalosti, v ťažkostiach, v utrpení, v bolestiach,

5v ranách, vo väzení, pri nepokojoch, pri ťažkej práci, v bezsenných nociach či v pôste.

6Sme povestní svojou bezúhonnosťou, znalosťami, trpezlivosťou, dobrotou, prítomnosťou Ducha Svätého v nás a úprimnou láskou,

7posolstvom o pravde a Božou mocou. Spravodlivosť je našou zbraňou pre obranu aj útok.

8Prechádzame slávou i hanobením, predchádza nás dobrá aj zlá povesť, považujú nás za podvodníkov, ale tiež za pravdovravných,

9sme neznámi, a predsa o nás všetci vedia, umierame, ale stále sme na žive, trestajú nás, ale nie až na smrť.

10Prežívame zármutok, a predsa sa vždy radujeme, sme chudobní a predsa mnohých obohacujeme, nič nemáme a predsa nám všetko patrí.

11Korinťania, boli sme k vám úprimní, vyliali sme si pred vami naše srdcia.

12Nie sme to my, kto sa pred vami uzatvára – vy sami nás odmietate.

13Vravím vám to ako svojim deťom: prijmite nás do svojich sŕdc.

14Nespriahajte sa s neveriacimi. Čo môže mať spoločné spravodlivosť a bezprávie? Aké spolužitie môže byť medzi svetlom a temnotou?

15Je azda možná nejaká zhoda medzi Kristom a diablom?

16Aká jednota môže byť medzi Božím chrámom a modlami? A čo iné sme, ak nie chrám živého Boha? Veď Boh povedal: „Budem žiť uprostred nich a s nimi budem bývať, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.“

17A ďalej hovorí Pán: „Oddeľte sa a odíďte od nich, preč od všetkého nečistého a ja vás prijmem

18a budem vaším Otcom a vy mojimi synmi a dcérami,“ vraví všemocný Pán.