1 Tesaloničanom 2

1Milí bratia, sami najlepšie viete, že naša návšteva u vás nebola márna.

2Viete, ako sme trpeli a akú potupu sme znášali vo Filipách. A predsa nám Boh dal odvahu zvestovať vám Božie radostné posolstvo, hoci sme boli obklopení nepriateľmi.

3Vidíte teda, že za naším kázaním neboli nijaké pochybné ciele ani bočné úmysly, naša reč bola priama a úprimná.

4Boh nás poveril úlohou hlásať jeho radostné posolstvo, a preto nechceme byť pekní v očiach ľudí, ale chceme sa páčiť Bohu, ktorý pozná aj najtajnejšie myšlienky nášho srdca.

5Nikdy sme sa nepokúšali získať niekoho lichôtkami, ako dobre viete, ani sme predstieraným priateľstvom nemámili od nikoho peniaze, Boh nám je svedok.

6Ani sme pre seba nepožadovali nijaké zvláštne pocty, hoci sme ako apoštoli mali akiste na vašu úctu nárok.

7Skôr sme dali prednosť matersky láskavému a nežnému prístupu,

8a tak sme si vás zamilovali, že by sme vám dali nielen Božie posolstvo, ale aj vlastné životy.

9Spomínate si ešte, milí bratia, ako tvrdo sme si zarábali u vás na každodenný chlieb? Vo dne v noci sme pracovali, aby sme pri hlásaní radostnej zvesti neboli nikomu na ťarchu.

10Sami môžete dosvedčiť, aj Boh je svedkom, že sme s každým veriacim zaobchádzali poctivo, spravodlivo a čestne.

11Sami však viete, že sme vás ako otec vlastné deti

12povzbudzovali, usmerňovali a nabádali, aby ste žili na česť a radosť Bohu, ktorý vás povolal do svojho kráľovstva a do svojej slávy.

13Preto znovu a znovu musíme Bohu ďakovať, že ste od nás prijali slovo Božej zvesti nie ako slovo ľudské, ale ako slovo Božie, ktorým skutočne je a že pôsobí vo vašich životoch.

14A potom sa vám stalo to isté, čo predtým zažili kresťania v Judsku: trpeli ste od vlastných krajanov.

15Tam zabíjali Židia svojich vlastných prorokov, zabili aj Ježiša Krista a teraz zasa prenasledujú nás a odvšadiaľ nás vyháňajú. Škodia Bohu aj ľuďom.

16My kážeme pohanom, ako sa môžu zachrániť, a oni nám v tom bránia. Ale miera ich hriechov sa čoskoro dovŕši a Boží trest ich neminie.

17Bratia, aj keď sme museli od vás na nejaký čas odísť – no v duchu sme stále s vami – rozmýšľali sme, ako sa k vám zasa čo najskôr vrátiť.

18Ja, Pavol, som sa o to pokúšal už niekoľko ráz, ale vždy mi to satan prekazil.

19Lebo kto bude našou radosťou, našou nádejou, našou odmenou, až budeme raz stáť pred Kristom v deň jeho návratu?

20Áno, vy ste naša sláva aj radosť!